Je to turnaj, nad ktorým viselo mračno strachu. Obavy z terorizmu a vyčíňania futbalových hooligans odpútavali zo začiatku pozornosť z ihriska. Avšak skutočná dráma prebiehala našťastie na ihrisku vďaka tomu, že väčšina gólov padla až v posledných minútach. Akékoľvek predpoklady, že papierovo silnejšie mužstvá prejdú skupinovou fázou ako nôž maslom sa nepotvrdili.
Vo všetkých troch zápasoch Francúzska proti Rumunsku, Albánsku a Švajčiarsku muselo domáce mužstvo hrať naplno až do samotného konca, pretože jeho súperi sa urputne bránili všetkými silami. Úradujúci majstri sveta z Nemecka zas postúpili z prvého miesta vďaka lepšiemu skóre, resp. o jeden strelený gól naviac.
Favoriti to oproti menej talentovaným mužstvám so strieľaním gólov nemali ľahké. V skupinovej fáze sa skórovalo priemerne 1,92 gólu na zápas, čo je najmenej od roku 1968. Niektorí hviezdni hráči nemali tak hviezdnych spoluhráčov alebo hviezdnu taktiku. Robert Lewandowski a Zlatan Ibrahimovič to môžu potvrdiť.
Jedným z dôvodov, prečo padalo tak málo gólov je aj fakt, že veľké množstvo strelcov naplo sieť až v posledných minútach. Dimitri Payet strelil nádherný gól v otváracom zápase proti Rumunsku, rovnako ako jeho spoluhráč Antoine Griezmann proti Albánsku. Anglicko po prekvapivej remíze s Ruskom muselo zabrať naplno proti Walesu a vykúpiť ho musel Daniel Sturridge v nastavenom hracom čase. Ich premožiteľ Island si zaistil postup do osemfinále až v 94. minúte v poslednom zápase proti Rakúsku. Bol to pätnásty zo sedemnástich gólov, ktorý padol po 84. minúte. Španielsko si taktiež takmer vylámalo zuby so skórovaním proti našim susedom z Česka.
Všetka táto dráma zaistila, že to bude skupinová fáza plná spomienok aj napriek málo gólom. Spomínať budú predovšetkým futbaloví trpaslíci – Severné Írsko, Maďarsko, Island, Albánsko, ale aj naše Slovensko, mužstvá ktoré pozbierali historické víťazstvá/víťazstvo. Pre prvé dve mužstvá to bola prvá účasť na veľkom turnaji po tridsiatich rokoch. Pre zvyšné tri dokonca prvá vôbec! Celá Európa mohla vidieť ako veľa jednotlivé zápasy pre tieto národy znamenali.
Toto Euro bolo aj prvé, ktoré sa hralo v novom formáte. Objektívne sa dá ťažko povedať, či je to lepšie alebo horšie. Argumentovalo sa najmä to, že posledné zápasy v skupinách sa hrali simultánne, zatiaľ čo predchádzajúce nie, hoci jednotlivé výsledky týchto zápasov na seba vplývali. Portugalsko skrátka akceptovalo, že tri remízy s dobrým skóre sú dosť na to, aby sa prebojovalo ďalej. Turecku stačila výhra o dva góly proti Česku na to, aby predbehlo Albánsko. Nedúfalo však, že Severné Írsko prehrá iba o jeden gól proti Nemecku, vďaka čomu krajina polmesiaca nepostúpila.
V osemfinále sa opäť potvrdilo, že byť silnejší na papieri neznamená nutne byť tým lepším (škoda pre náš prípad). Už prvý zápas to potvrdil, hoci to bolo napínavé až do penaltového rozstrelu. Xerdan Shaqiri strelil jeden z najkrajších gólov, po záverečnej penalte sa však jeho radosť skončila. V ostrovnom derby pomohol Walesu k postupu vlastný gól obrancu Gareth McAuley a hoci Severné Írsko na turnaji skončilo, tento tím sa nemá vôbec začo hanbiť. Portugalsko zase v zápase proti Chorvátsku potvrdilo, že zápasy nevyhráva pekný futbal, ale góly. Chorvátsko tak prekvapivo skončilo, hoci na turnaji zaskočilo i Španielsko, proti ktorým sa im podarilo vyhrať.
Francúzsko má po osemfinále novú modlu v podobe Antoineho Griezmanna, ktorý využil chyby v obrane Írska a dvoma rýchlymi gólmi otočil zápas proti mužstvu, ktoré zaskočilo svojho súpera premenenou penaltou v druhej minúte. Maďarský virtuóz v bráne Gábor Király ostal proti Belgicku v poslednej štvrťhodine úplne bezmocný, dostal ďalšie tri góly a naši južní susedia prehrali s Belgickom 0:4. Treba im však zložiť poklonu, keďže v skupinovej fáze hrali pekný futbal a zaskočili aj Portugalsko na čele s Ronaldom. Taliani zvládli taktický súboj proti Španielsku a do tretice konečne zdolali majstrov Európy z roku 2012. No, a Anglicko opäť potvrdilo svoju zlú formu na veľkých turnajoch, keď šokujúco prehralo s Islandom, najmenšou krajinou, ktorá kedy hrala na európskom šampionáte.
Nakoniec som si schválne nechal Slovensko. Bol to prvý európsky šampionát na ktorom sa naša malá krajina odprezentovala. Naši hráči hrali podľa mnohých v najťažšej skupine a skončili s bilanciou jedna výhra, jedna prehra a jedna remíza. A herný výkon? Zmiešaný. Proti Walesu hráči nehrali celý zápas naplno, proti Rusku to bolo omnoho lepšie, no po kontaktnom góle sme sa stiahli a mohli sme inkasovať ďalší. Posledný bod v poslednom zápase naši reprezentanti vydolovali zubami nechtami. O to viac bola táto remíza sladšia, keďže vďaka tomuto bodu sme skončili prví v tabuľke tretích tímov. Našu púť nasledovalo a ukončilo Nemecko. Ruku na srdce, čakal niekto, že vyhráme proti majstrom sveta? Nie, to nie. Aspoň gól sa však od nás očakával, namiesto toho sme však dostali tri a prehrali sme o triedu, čo bolo aj na ihrisku vidieť. Tak, či onak, Slovensko zanechalo na turnaji ako outsider slušný dojem, o niektorých hráčov sa určite prejaví záujem a prestúpia za lepším. V nasledujúcom veľkom šampionáte, či už to bude svetový alebo európsky už však nebude hrať kostra tejto generácie a Slovensko čaká obmena kádra. Ján Kozák sa zapíše do histórie ako prvý tréner, ktorý doviedol Slovensko na Euro a všetci dúfame, že sa zapíše i ako druhý tréner, ktorý ho doviedol na majstrovstvá sveta v Rusku v roku 2018.
foto: Flickr/Sean MacEntee
