Je to už 12 rokov, čo Arsenal naposledy vyhral titul premier league. A je to už 20 rokov, čo bol Wenger zvolený ako tréner kanonierov. Čo sa pred 8 rokmi stalo?
Po 2 zápase Granitu Xhaku za Arsenal ho Wenger porovnal s Emmanuelom Petitom. Vyzdvihol jeho kondíciu, výšku, vzdušné súboje a vyrovnanosť v hre. V tom sa Wenger nemýli. Xhaka v strede ihriska so svojou lavačkou zanecháva na súperoch dojem. Hráči ako Xhaka Arsenalu dlho chýbali.
Hráči ako on boli súčasťou Arsenalu v jeho najlepších rokoch pod Wengerom. Emmanuel Petit a Patrick Vieira boli pohonom k jeho prvému titulu v roku 1998. Ďalšie 2 nasledovali, než bol Petit nahradený Brazílčanom Gilbertom Silvom.
Petit a Vieira boli učebnicovým príkladom, ktorý však neskôr Wenger opustil. Patrick Vieira patril medzi prvých hráčov, ktorých Francúz priviedol a v prvom lete pod ním prišiel aj Petit. Neskôr ho predal a nikto nevedel prečo.
Narozdiel od Petita, za Vieiru neprišla náhrada. V skutočnosti, jediný príchod do stredu zálohy prišiel v podobe Alexandera Hleba. Namiesto toho dostali šancu mladíci Cesc Fabregas a Mathieu Flamini. Dvaja úplne odlišní záložníci dostali šancu na vývoj a Arsenal sa zmenil.
O dôvode tohto rozhodnutia sa špekulovalo medzi priaznivcami Arsenalu veľmi dlho. V hre bolo veľa faktorov. Wenger predovšetkým ako argument použil presun na nový štadión, kvôli ktorému sa financovanie muselo zmierniť, čo obmedzilo jeho možnosti.
Prečo sa Wenger rozhodol pre zmenu hry Arsenalu v strede poľa? Dôvodom bola súhra Xaviho Hernandeza a Andresa Iniestu v Barcelone, dvoch nízkych tvorcov hry, ktorý dokázali obohrať súperov bez nutnosti vyhrať fyzický súboj.
Wenger si tento štýl hry prisvojil. Istý druh príbuzenstva medzi klubmi môžeme vidieť vo viac-menej pravidelnom presune hráčov z Emirates na Camp Nou. Keď sa oba celky stretli vo finále ligy majstrov v roku 2006, dalo sa to brať ako potvrdenie, že tieto 2 kluby sú na správnej ceste.
Vývoj Arsenalu bol jasne vidieť na štatistikách. Tím, ktorý bol v počte defenzívnych zákrokov najlepší v sezóne 2006/2007 spadá v tejto štatistike smerom dolu každú sezónu v rade, zatiaľ čo medzitým sa za tento čas zvyšuje počet prihrávok. Arsenal teda adaptoval Wengerovu víziu hrať ako Barcelona. Teda aspoň čiastočne. Wenger totižto na tento štýl hry nikdy nemal dostatok typologických hráčov.
A Arsenal teraz opäť prebieha zmenou a pomaly sa vracia k predchádzajúcemu štýlu hry. V sezóne 2014/2015 prerušil svoju sériu zvyšujúcich sa prihrávok a znižujúce sa množstvo defenzívnych zákrokov.
Za posledných 12 rokov sme mohli vidieť, ako sa Arsenal snažil zmeniť svoj štýl hry a podobať sa viac na Barcelonu. Teraz, vďaka hráčom ako je Xhaka sa zdá, že revolúcia sa skončila a Arsenal sa vracia späť k časom, kedy dominoval v každom zápase. Žeby sa Wenger predsa len poučil?
zdroj: skysports.com, foto: wikimedia.org
